Aspirín a Acylpyrín − (aký) je medzi nimi rozdiel?

Aspirín a Acylpyrín sú obchodné názvy pre lieky, ktoré sú dostupné aj bez lekárskeho predpisu najmä na tlmenie bolesti. Obidva prípravky obsahujú rovnakú účinnú látku − kyselinu acetylsalicylovú, ktorá má účinky analgetické (tlmí bolesť), antiflogistické (potláča zápal) a antipyretické (znižuje horúčku). Kyselinu acetylsalicylovú obsahujú desiatky ďalších liekov od rôznych výrobcov po celom svete. Prečo "obchodný názov" Aspirín doslova zľudovel? A kde sa vzal jeho "braček" Acylpyrin? Poďte si vypočuť ich príbeh, ktorý začína vo vŕbovej kôre a končí až na Mesiaci, kam sa Aspirín dostal spolu s kozmonautmi z lode Apollo 11.

Ako Aspirín z vŕby vzišiel

Liek storočia, ako sa Aspirínu tiež hovorieva, má svoj pôvod vo vŕbovej kôre. Už Hippokrates odporúčal vývar z vŕbovej kôry ako liek proti bolesti a horúčke. Používali ho Gréci aj Rimania, vrátane Galéna. Stredovek na vŕbu trochu pozabudol, ale jej ohlas sa udržal medzi babkami korenárkami. V 18. storočí jeden anglický reverend roztieral vŕbovú kôru s vodou, čajom a pivom. Výsledný prípravok potom podával ľuďom žijúcim v močaristých oblastiach k potlačeniu horúčky, ktorou často trpeli.

O sto rokov neskôr istý nemecký profesor vylúhoval z vŕbovej kôry žltkastú látku, ktorú nazval salicín (od rodového latinského názvu pre vŕbu – salix). Krátko nato jeden jeho taliansky kolega zo salicínu získal kyselinu salicylovú, tú sa neskôr podarilo aj umelo syntetizovať, a odtiaľ už bol krôčik k priemyselnej výrobe za prijateľnú cenu. Nová látka začala byť cenená ako výborný liek na bolesť, napríklad nervov či hlavy. Liečivé účinky však stále zatieňovala relatívne veľká komplikácia v podobe poškodenia žalúdočnej sliznice, krvácanie a narušenie rohovej vrstvy kože.

V roku 1897 hoci Felix Hoffmann oznámil, že problém vyriešil. Pôvodnú molekulu kyseliny salicylovej totiž vylepšil. Nepatrne upravil jej chemickú štruktúru a syntetizoval kyselinu acetylsalicylovú. Vytvoril tak Aspirín − jeden z nejúspešnejších liekov v histórii farmácie.

Na čo sa používa Aspirín

S postupujúcimi rokmi sa rozširovalo aj spektrum ochorení, pri ktorých sa Aspirín používa. Dnes sa okrem základnej trojice účinkov – proti bolesti, horúčke, zápale – cenia aj pre účinky v prevencii vzniku srdcových aj mozgových príhod (v krvi má protizrážanlivý účinok, a zabraňuje tak vzniku krvných zrazenín – trombov), u rakoviny čriev a konečníka, pri Alzheimerovej chorobe, pri komplikácií cukrovky, dokonca sa v špeciálnych prípadoch používa aj v tehotenstve. Čím dlhšie sa nejaký liek používa, tým sú lepšie známe aj jeho nežiaduce účinky.

Jazykovedné okienko

Pôvodny Hoffmannov liek bol teda zaregistrovaný pod názvom Aspirín. Poďme si jeho názov rozobrať kúsok po kúsku. Písmeno "A" predstavuje acetylskupinu − ide o odkaz na kyselinu acetylsalicylovú. Ďalšia slabika, "spir", je odvodená z latinského názvu Spiraea salicifolia, slovenský tavoľník vŕbolistý. Ten bol pôvodným zdrojom salicínu na výrobu kyseliny acetylsalicylovej. Koniec, "in", bola obvyklá prípona používaná pre lieky.

Názov Acylpyrín vznikol neskôr a trochu inak. Prvá časť (acyl-) opäť zastupuje kyselinu acetylsalicylovú, druhá časť ale súvisí s užitím lieku proti horúčke, teda s gréckym pyr – oheň alebo pyretos – horúčka. Nasleduje obvyklé zakončenie -in. Ťažko povedať, či je podobnosť názvov oboch liekov náhodná, alebo bol Acylpyrín pomenovaný zámerne tak, aby zvukovo čo najviac pripomínal známy Aspirín.

Aký je rozdiel medzi Aspirínom a Acylpyrínom

Aspirín bol registrovaný firmou Bayer ako ochranná známka v Berlíne od roku 1897 a rok na to bol patentovaný v USA. Na začiatku sa podával vo forme odváženého prášku v dávke 500 mg, rok na to firma Bayer prišla s lisovanou tabletou − šlo o prvý liek, ktorý bol v tejto forme pacientom k dispozícii. Aspirín je v Guinessovej knihe rekordov uvedený ako najviac predávaný liek proti bolesti na svete.

Acylpyrín od firmy Herbacos je legálnou kópiou Aspirínu, ide o tzv. generikum čiže generické liečivo. Tieto prípravky sa teda na prvý pohľad, vzaté racionálne, líšia iba skladbou pomocných látok použitých pri výrobe. To teoreticky môže mať vplyv na účinok liekov. Zdá sa ale, že hlavný rozdiel v ich účinnosti sa odohráva v našich hlavách.

Placebo ASPIRÍN vs. bezmenné placebo

Zaujímavým zistením skončila štúdia pacientov, ktorí užívali placebo (teda liek bez aktívnej látky) s názvom ASPRÍN (to nie je preklep) a pocítili úľavu od bolesti až 2x častejšie ako používatelia, ktorí užívali placebo s názvom, ktorý nič nepripomínal. A dokonca ak boli skupiny pacientov rozdelené náhodne medzi tých, ktorí používali aktívny liek obsahujúci kyselinu acetylsalycilovú a placebo s názvom ASPRÍN, tak účinok úľavy od bolesti bol rovnaký.

Tieto výsledky pomerne významne potvrdzujú, že to nie sú len aktívne či pomocné zložky, na čom záleží. "Keď majú ľudia obľubu v určitej značke, povedzme z minulých skúseností, počutia, reklamy, atď., Môžu zaznamenať väčšiu úľavu vďaka užívaniu tohto lieku, ako od prípravkov s rovnakým zložením účinných zložiek generických liekov," potvrdzujú autori štúdie. Iné štúdie ukazujú podobné zistenia u liekov proti alergiám (antihistaminiká) a dokonca aj u liekov na liečbu vysokého krvného tlaku.

Tieto štúdie potvrdzujú, že aj v ére racionálnej a zdokumentovanej zdravotnej starostlivosti je potrebné stále počítať s vplyvom viery a psychológie. Nemali by sme sa teda sústreďovať len na to, aby sme "účinnú látku" nakúpili čo najlacnejšie. Ak sme presvedčení z akéhokoľvek dôvodu, že určitý prípravok účinkuje lepšie, verím, že by sme mu mali dať prednosť. Pretože je pravdepodobné, že potom nám naozaj pomôže.

Váš Vladimír