Jód

Prečo je jód dôležitý

V tele je jód nevyhnutnou stavebnou súčasťou hormónov štítnej žľazy tyroxínu a trijódtyronínu, ktoré v bunkách regulujú rýchlosť metabolizmu (látkovej premeny). To sa navonok prejaví správnou mierou celkovej životnej energie. Ak máte dostatok (teda ani málo, ani veľa) jódu, budete primerane aktívni, vitálni a mysliaci. Jód má ďalej vplyv na aktivitu alfa – amylázy, čo je jeden z enzýmov vznikajúcich v pankrease, ktorý sa podieľa na trávení tukov. Jód je nevyhnutný pre správny vývoj plodu a dieťaťa v raných obdobiach života.

Pitím jódovej tinktúry si v žiadnom prípade dostatok jódu nezaistíte! Naopak vám v lepšom prípade bude iba zle a budete zvracať. V horšom prípade skončíte na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Kde sa jód vyskytuje

Ako teda bezpečne získať jód? Jód je zastúpený v mnohých potravinách. V podobe jodidov (predovšetkým ako jodid draselný) sa vyskytuje v rybách, morských plodoch a morských riasach. V rôznej miere ho nájdete v ovoci a zelenine. Tam jeho množstvo ale závisí od toho, ako bola na jód bohatá pôda a kde ovocie a zelenina rástli. Jód je prítomný aj v mäse a mlieku voľne chovaného hovädzieho dobytka. Tiež sa pridáva do kuchynskej soli, 5 − 10 g denne takto upravenej soli by malo stačí na pokrytie dennej potreby jódu. Je možné zohnať aj jód tekutý, ktorý je vďaka svojej forme dobre vstrebateľný. 

Nedostatok jódu

Nedostatok jódu sa môže prejaviť zväčšením štítnej žľazy (tzv. strumou, voletom). Celkovo potom únavou, zimomrivosťou, zhrubnutím kože a vlasov, priberaním, sklonom k depresiám, zabúdaním, bolesťami svalov, zápchou, zmenami hlasu a celkovým úbytkom vitality.

Ak nedostatkom jódu trpí tehotná žena, môže dôjsť k poškodeniu plodu a dieťa narodené takej matke máva nedostatok hormónov štítnej žľazy a jódu. Ak sa ihneď nelieči, dôjde k oneskoreniu a poruche celkového vývoja nazývanej kretenizmus.

Prebytok jódu

Nadbytok jódu môže viesť k patologicky zvýšenej činnosti štítnej žľazy, hypertyreóze. Tá sa prejavuje teplou opotenou kožou, vypadávaním vlasov, zvýšenou únavnosťou, chudnutím, trasom, nepokojom, úzkosťou a poruchami činnosti srdca.

Odporúčaná denná dávka jódu

Potrebné množstvo jódu sa odvíja od veku, rastu, pohlavia, výživy, okolitej teploty a hmotnosti. Bezpečné a dostatočné množstvo pre dospelých je 1 − 2 mikrogramy na kilogram hmotnosti, teda u päťdesiatkilového jedinca je to 50 − 100 mikrogramov.

Odporúča sa:

• u detí do 10 rokov 40 − 120 mikrogramov,
• u detí nad 10 rokov a dospelých cca 150 − 200 mikrogramov,
• u tehotných 230 mikrogramov,
• u dojčiacich 260 mikrogramov.

Jód, deti a dojčatá

Podávanie jódu dojčatám a deťom je vhodné prenechať detskému lekárovi. Keďže jód prechádza do materského mlieka, dojčené deti jeho nedostatkom obvykle netrpia.

Ak sa domnievate, že by vám prospelo užívať jód vo forme výživových doplnkov, máte k dispozícii mnoho rôznych výrobkov. Problémy, ktoré by vás k tomu viedli, odporúčame skonzultovať s lekárom. V tehotenstve, pri dojčení a u detí je konzultácia s lekárom nevyhnutná.

Jód a ochrana proti radiácii

Jód nemá žiadne priame účinky proti radiácii. Môže ponúknuť len čiastočnú nepriamu ochranu. Jód síce zabráni ukladaniu rádioaktívneho jódu v štítnej žľaze a môže tak znížiť riziko vzniku rakoviny štítnej žľazy. Avšak je potrebné vedieť, že jód nie je jediným nebezpečným rádioaktívnym prvkom v následnom rádioaktívnom spáde. Ako už bolo uvedené vyššie, nadmerný príjem jódu môže byť aj nebezpečný.

Ako ochrana pred radiáciou, ktorá je spôsobená jadrovými zbraňami, má jód pramalý úžitok.

Všetky zdravotné, nutričné či liečebné tvrdenia sú v rámci legislatívy EÚ výrazne obmedzené. Pri tvorbe článkov smieme vychádzať iba zo schválených tvrdení, ktoré uvádza platná legislatíva.