Záškrt

Tento článok má len edukačný charakter, nenahradzuje poradu s lekárom alebo lekárnikom.

Príznaky záškrtu

Záškrt začína bolesťou v krku, zimnicou, zvýšenou teplotou a nechutenstvom. V krku, nosohltane a na mandliach sú šedé alebo biele povlaky. Tie sťažujú prehĺtanie a dýchanie. Ak je povlakov veľa, môžu upchať dýchacie cesty a môže dôjsť až k uduseniu. Toxín ​​môže napádať aj srdce s spôsobiť poruchy srdcového rytmu či srdcové zlyhanie. Pri postihnutí nervov môže dôjsť až k ochrnutiu. Úmrtnosť záškrtu sa udáva cca 5-10% a u detí do 5 rokov a dospelých nad 40 rokov okolo 20%.

Prenos záškrtu

Záškrt sa šíri predovšetkým kvapôčkovou cestou, teda pri kašli, kýchaní alebo tesnom kontakte s nakazeným človekom. K prenosu môže dôjsť aj prostredníctvom kontaminovaných predmetov alebo pri kontakte s kožnou formou ochorenia. Riziko nákazy je vyššie v kolektívoch a pri cestovaní do oblastí s nižšou zaočkovanosťou.

Inkubačná doba záškrtu

Inkubačná doba záškrtu býva obvykle 2 až 5 dní, výnimočne môže byť dlhšia. V tomto období sa baktérie množia v organizme bez toho, aby sa objavili výrazné príznaky. Nákazlivosť je od konca inkubačnej doby po celú dobu choroby, cca 14 dní, niekedy až 6 mesiacov.

Liečba záškrtu

Liečba záškrtu sa musí začať čo najskôr. Preto nepodceňujte príznaky záškrtu s čo najskoršou návštevou lekára. Pri podozrení na záškrt sa podáva antitoxín na neutralizáciu toxínu záškrtu. Na tento účel lekár predpíše antibiotiká, ktoré ničia baktérie záškrtu.

Očkovanie

V Slovenskej republike sa povinne očkuje u bábätiek v 3., 5. a 11 ( 12 ). mesiaci života. Neskôr sa očkuje ešte raz v 6. roku života. U dospelých je očkovanie zvyčajne "vyvanulé", a preto sa odporúča preočkovanie každých 10 rokov.
 

Symptómy choroby či zdravotného problému popísané v tomto článku sa u každého môžu prejaviť inak. V každom prípade konzultujte svoje zdravotné problémy vždy s lekárom.