300 odberných miest
Tento článok má len edukačný charakter, nenahradzuje poradu s lekárom alebo lekárnikom.
Čo je to roztrúsená skleróza
Roztrúsená skleróza, skrátene RS alebo tiež hovorovo "ereska" je autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém človeka. Konkrétne dochádza k poškodzovaniu ochranného obalu nervových vlákien v mieche a mozgu. Tento obal je tvorený myelínom, proces sa teda nazýva demyelinizácia. Postihnuté vlákna sú pritom zodpovedné za komunikáciu medzi mozgom a zvyškom tela, ich poškodenie tak môže mať trvalé následky.
Príčiny vzniku roztrúsenej sklerózy
V Českej republike touto chorobou trpí približne 20 tisíc ľudí, celosvetovo asi 2,3 milióna. Čo nie je málo, preto je roztrúsená skleróza mnoho rokov v hľadáčiku lekárov a vedcov. Napriek tomu však stále nie je jasné, prečo imunitný systém tak agresívnym spôsobom napáda vlastnú nervovú sústavu. Medzi rizikové faktory vzniku roztrúsenej sklerózy patrí:
- Vek − RS sa síce môže vyvinúť v každom veku, zvyčajne je to ale medzi 20. a 40. rokom života.
- Pohlavie − rovnako ako u väčšiny autoimunitných chorôb sú ženy vo väčšom ohrození ako muži.
- Genetické dispozície − ak sa vyskytuje RS u rodičov či súrodencov, je riziko vypuknutia u daného jedinca podstatne vyššie.
- Vírusové infekcie − za možné spúšťače RS sú považované niektoré vírusové infekcie, napríklad nákaza vírusom Epstein-Barra, ktorý je zodpovedný za infekčnú mononukleózu.
- Rasa − Severoeurópania sú vystavení najvyššiemu riziku, zatiaľ čo Aziati či Afričania tomu najnižšiemu.
- Klima − roztrúsená skleróza sa častejšie objavuje v klimaticky miernom podnebí.
- Nedostatok vitamínu D − zvýšené riziko vzniku RS je spojené s dlhodobo nízkou hladinou vitamínu D a nedostatočnou expozíciou slnečnému žiareniu.
- Iné autoimunitné poruchy − ak človek trpí inými autoimunitnými poruchami, ako je napríklad psoriáza, diabetes 1. typu alebo porucha štítnej žľazy, je riziko rozvoja RS vyššie.
- Fajčenie.
Ako odhaliť roztrúsenú sklerózu
Prvé príznaky SM bývajú pestré a nešpecifické, a teda je veľmi ľahké ich zameniť za známky iných ochorení. Často sa tiež stáva, že pacient nevenuje symptómom patričnú dôležitosť, pretože sa s odznievajúceho ataky stratia. Každý organizmus je navyše úplne odlišný a líšiť sa môže aj miera postihnutia, preto sú u každého pacienta iné ako príznaky choroby, tak aj jej následný priebeh. Akonáhle máte podozrenie, že sa váš zdravotný stav alebo stav niekoho z vašich blízkych zmenil, neváhajte sa obrátiť na svojho lekára. Lepšie, nech diagnózu roztrúsenej sklerózy vyvráti, než prísť neskoro.
Roztrúsená skleróza − príznaky
- Zápal očného nervu býva často jedným z úplne prvých príznakov. Spôsobuje bolesti v oku pri pohyboch, mihanie, zníženú schopnosť rozoznávať farby a tiež rozmazané videnie.
- Chronická únava či celková slabosť, ktorá sťažuje bežné denné fungovanie.
- Poruchy hybnosti, zvyčajne je to slabosť či necitlivosť v končatine či končatinách jednej strany tela.
- Problémy s pamäťou a myslením.
- Závraty či malátnosť.
- Tras alebo pocit brnenia či mravčenia.
- Nestabilita a znížená možnosť koordinovať pohyby.
- Problémy s rozprávaním.
- Inkontinencia.
- Spánkové poruchy.
- Problémy so žuvaním a prehĺtaním.
- Akútna alebo chronická bolesť.
Priebeh roztrúsenej sklerózy
Spočiatku je pre RS typické, že sa striedajú obdobia atak, teda náhlych zhoršenie a obdobia pokoja či dokonca zlepšenia stavu. Dôvodom je, že atakom poškodené nervové vlákna v pokojnom období mierne zregenerujú. Tejto forme sa hovorí relaps-remitujúca a ide o najčastejšiu podobu roztrúsenej sklerózy.
Zhruba po 5 − 15 rokoch sa u niektorých pacientov objavuje sekundárna progresívna forma. S tou vymiznú akútne ataky a postihnutie nervového systému je pozvoľné.
Zhruba u 10 % chorých sa rozvinie primárna progresívna forma. Počas nej dochádza k sústavnému a pozvoľnému postihnutiu nervovej sústavy bez akútnych prejavov. Pre pacientov s touto formou choroby je typické postihnutie dolných končatín.
Pozor na iné choroby
Rovnako ako pre pacientov s inými autoimunitnými poruchami, aj pre chorých s roztrúsenou sklerózou sú rizikové všetky infekcie a iné ochorenia. Môžu totiž významne zhoršiť ich stav.
Diagnóza roztrúsenej sklerózy
V tejto chvíli neexistujú žiadne špecifické testy, ktoré by odhalili sklerózu multiplex. K odhaleniu choroby lekári volia spravidla diferenciálnu diagnostiku, teda dôjde k diagnóze RS tak, že vylúčia iné možné poruchy a choroby, ktoré sa prejavujú podobne. Pacienta zvyčajne čaká veľmi starostlivá anamnéza, krvné testy, neurologické vyšetrenie, magnetická rezonancia, EP, analýza miechových tekutín, ale môžu to byť aj iné testy, záleží vždy na ošetrujúcom lekárovi.
Liečba roztrúsenej sklerózy
Roztrúsenú sklerózu bohužiaľ nemožno vyliečiť. Existujú iba lieky, podporné prostriedky a liečebné procedúry, ktoré spomalia progres choroby, urýchlia zotavenie z jednotlivých atakov, miernia sprievodné javy a tiež zabránia invalidite. Platí, že čím skôr je liečba zahájená, tým pomalší je potom postup choroby.
Prognóza roztrúsenej sklerózy
Neliečená RS spôsobí u väčšiny pacientov do 10 − 20 rokov trvalú invaliditu. Naopak mnoho pacientov, u ktorých sa liečba začala v ranom štádiu, môže žiť s roztrúsenou sklerózou vcelku plnohodnotný život. Bohužiaľ ale existujú aj agresívne formy choroby, ktoré majú aj napriek skorému začiatku liečby nepriaznivé prognózy.
Ako žiť s roztrúsenou sklerózou
- Snažte sa naďalej robiť všetko tak, ako ste boli doteraz zvyknutí − prácu, koníčky, fyzické aktivity a pod.
- Nestrániť sa priateľov, radšej im o svojich problémoch povedzte. Otvorenosť pomáha v psychickej pohode.
- Buďte v obraze − zistite si o svojej chorobe a možnostiach jej liečby maximum informácií, vývoj liekov a výskum choroby ide totiž neustále dopredu.
- Udržujte svoje telo v kondícii.
- Ak cítite potrebu, neváhajte svoje problémy konzultovať s psychológom.
- Nikdy nevysádzajte liečbu.
Všetky zdravotné, nutričné či liečebné tvrdenia sú v rámci legislatívy EÚ výrazne obmedzené. Pri tvorbe článkov smieme vychádzať iba zo schválených tvrdení, ktoré uvádza platná legislatíva.
Symptómy choroby či zdravotného problému popísané v tomto článku sa u každého môžu prejaviť inak. V každom prípade konzultujte svoje zdravotné problémy vždy s lekárom.
