Odborníci odporúčajú dojčiť dieťa materským mliekom výlučne do konca 6. mesiaca a pokračovať až do dvoch rokov veku a postupne pridávať aj nemliečne príkrmy.
Materské mlieko má totiž ideálne zloženie živín (bielkovín, cukrov a tukov) a svojím obsahom obranných látok dieťa chráni pred infekciami a znižuje výskyt alergií. Naviac sa svojím meniacim sa zložením prispôsobuje potrebám rastúceho dojčaťa.
Než začnete dojčiť
Budúca mamička by sa mala už v priebehu tehotenstva zaujímať o nástup a priebeh laktácie a mala by poznať výhody dojčenia pre ňu a pre jej budúce narodené bábätko, ktorými sú napr.
Výhody pre bábätko:
- materské mlieko je lepšie znášané ako jeho náhrady, znižuje riziko hnačky, bolestí bruška a vracania,
- obsahuje všetky potrebné látky pre deti do 6 mesiacov veku,
- lepší mozgový vývoj,
- nižšie riziko alergií,
- bábätko je lepšie chránené proti infekciám dýchacích a močových ciest a zápalu stredného ucha,
- v rodinách s dedičným rizikom cukrovky zaisťuje ochranu proti tejto chorobe,
- dojčené deti môžu mať nižší krvný tlak, cholesterol a nižšie riziko nadváhy a obezity v dospelosti.
Výhody pre mamičku:
- dojčením sa posilňuje emocionálne puto medzi mamičkou a dieťaťom,
- dojčenie chráni ženu pred rakovinou prsníka, vaječníkov a krčka maternice a pred osteoporózou počas menopauzy,
- materské mlieko je vždy čerstvé a je zadarmo :-)
Mala by sa tiež informovať o tom, ako môže skladba jej jedálnička ovplyvniť zdravotný stav dieťaťa. Všetky tieto informácie sa budúca mamička dozvie počas certifikovaných predpôrodných príprav, ktoré poskytujú pôrodnícke zariadenia. Zúčastniť sa ich môže aj budúci otecko dieťaťa.
Výživa tehotnej ženy je veľmi dôležitá nielen z hľadiska zdravia matky, ale aj z hľadiska správneho fyziologického vývoja plodu. Už 3 mesiace pred plánovaným tehotenstvom sa preto odporúča, aby žena mala stabilnú hmotnosť a stravovala sa pestrou a vyváženou stravou, v ktorej nechýbajú žiadne živiny. Nevhodné je preto držať napr. redukčné diéty, ktoré z najrôznejších dôvodov vylučujú niektoré potraviny alebo skupiny potravín. Ak sa v našich štandardných podmienkach (do štandardu pritom nepatrí vegetariánstvo, vegánstvo, fruktariánstvo atď.) žena stravuje normálnym spôsobom, nemusí sa počas tehotenstva obávať výraznejších nutričných problémov.
V priebehu samotného tehotenstva by budúca mamička mala získať optimálny príjem celkovej energie, ktorý sa dá kontrolovať žiadúcim váhovým prírastkom počas tehotenstva. Mala by prijímať dostatočné množstvo bielkovín, tukov, kyseliny listovej, železa, jódu, vápnika a vitamínu D, pretože ich nedostatok môže viesť k negatívnemu vplyvu na vývoj plodu a zdravie mamičky. Nemusíme sa snáď zmieňovať o tom, že budúca mamička by sa mala vyhnúť akémukoľvek "rizikovému správaniu", tj. pitiu alkoholu, fajčeniu alebo užívaniu drog. Následkom takéhoto správania môže byť ovplyvnené aj zloženie materského mlieka, ktoré má následne potom vplyv na rast a vývoj plodu.
Začiatok dojčenia
K prvému priloženiu novorodenca k prsníku má dôjsť ešte na pôrodnej sále, tj. do 30 minút po pôrode, pretože sací reflex dieťaťa je vtedy najsilnejší a mamička je po hormonálnej (sekrécia hormónov oxytocínu a prolaktínu) aj anatomickej stránke (zmena prsnej žľazy) na dojčenie dobre pripravená.
Ak k tomu nedôjde, mamičky sa nemusia báť toho, že by sa laktácia nedostavila. Vždy musíme brať do úvahy priebeh pôrodu a tiež to, že mamička i dieťa sú individuality a prispôsobenie vzájomnému súzneniu môže trvať každej inak.
Zdravé bábätko, ktoré je po pôrode priložené na hrudník alebo brucho mamičky, je v prvých hodinách bdelé a aktívne. Ak sa mu dopraje čas, aby mohlo uplatniť svoje reflexy, nájde si spontánne prsník a prisaje sa. V prvých dňoch pije malé množstvo kolostra, ktoré je ľahko stráviteľné, bohaté na kalórie a obsahuje bielkoviny, obranné látky a vitamíny. Kolostrum a potom aj materské mlieko pomáhajú novorodencovi pri prechode zo sterilného prostredia v maternici matky do vonkajšieho sveta plného baktérií.
K čomu dochádza pri dojčení
V priebehu dojčenia dochádza k celému radu hormonálnych reakcií, ktoré zapríčiňujú tvorbu mlieka, ovplyvňujú jeho zloženie a jeho uvoľňovanie. Čím častejšie mamička dojčí, tým rýchlejšie sa mlieko tvorí.
Počas dojčenia sa tvoria dva dôležité hormóny:
- prolaktín - pôsobí na tvorbu materského mlieka. Zakaždým, keď bábätko saje z prsníka, bude matka produkovať prolaktín, ktorý podporuje tvorbu mlieka.
- oxytocín - má vplyv na uvoľňovanie mlieka počas dojčenia. Vytvára sa krátko po začiatku dojčenia a vyvoláva "spúšťací reflex".
Mamička by mala ponúkať dojčenie bábätku vždy, keď je bdelé a otvára pusinku. Veľmi často je potrebné niektoré deti dojčiť až 12x denne. Treba si tiež uvedomiť, že režim dojčenia a spánku je u každého dieťaťa iný. Ak máte veľmi spavé bábätko, je nutné ho budiť po 4 hodinách od posledného dojčenia. A poloha pri dojčení? Záleží len na mamičke a tom, čo je jej bábätku príjemné :-)
Všetkým mamičkám prajeme mnoho šťastných chvíľ strávených s ich deťmi!
