Bez krvného tlaku by sme boli mŕtvi, krv by totiž nemohla obiehať v tele a orgány by bez tejto cirkulácie ostali bez prísunu potrebného kyslíka a živín. Tlak krvi je dôležitý, ale môže sa stať aj zákerným nepriateľom – problémom je najmä hypertenzia. Vysokým krvným tlakom trpí približne 40 percent Slovákov nad 50 rokov, čo je takmer o 10 percent viac ako celosvetový priemer.
V priemyselných krajinách patrí hypertenzia k najčastejším ochoreniam, vyslúžila si preto označenie civilizačná choroba. Vysoký tlak však nebolí, nepočuť ho a človek ho obyčajne ani nijako inak nevníma. Bolesti hlavy, závraty, bledosť či červeň v tvári, búšenie srdca, hučanie v ušiach či poruchy videnia – to sú už obyčajne príznaky extrémnych hodnôt tlaku a takisto sa môžu vyskytovať aj pri iných diagnózach. Hypertonici môžu častejšie krvácať z nosa, alebo im praskajú cievky na očnom bielku.
O vysokom krvnom tlaku sa človek často dozvie až po prvom infarkte alebo mozgovej porážke. Vysoký krvný tlak môže postupne zapríčiniť aj zlyhávanie obličiek, pretože v nich máme klbká ciev nazývané glomeruly. Ak sa poškodia, obličky horšie odstraňujú škodlivé látky z krvi.
Tlak horný, dolný a pulzný
Ideálne hodnoty krvného tlaku sú magické čísla 120/80 mmHg, čiže milimetrov ortuťového stĺpca (hoci ortuťové tlakomery by sa už používať nemali). Odborníci však za normálny tlak považujú hodnoty pod 130/85 mmHg a tlak vyšší ako 140/90 mmHg je už považovaný za hypertenziu nezávisle od veku pacienta.
Tzv. horný tlak je v obehu v čase srdcovej kontrakcie – systoly, keď srdce vypudzuje krv. Hovoríme mu aj systolický tlak. Následne tlak klesá a maximálny pokles dosiahne vo chvíli, keď je srdcový sval ochabnutý a jeho komory sa opätovne plnia krvou. V tomto momente nastáva dolný, čiže diastolický tlak.
Rozdiel medzi systolickým a diastolickým tlakom tvorí tzv. pulzný tlak. Optimálny rozdiel medzi horným a dolným tlakom je 40 mmHg. Problém s pulzným tlakom majú najmä starší ľudia.
Hypertenzia je chorobný stav a jej príčiny vo vyše 90 percentách prípadov vysokého krvného tlaku nepoznáme. Vieme však, že medzi ovplyvniteľné rizikové faktory patrí obezita, nadmerné solenie, nadmerné pitie alkoholu, nedostatok telesného pohybu, fajčenie a stres. Po ich dôslednom odstránení možno dúfať v to, že by sa krvný tlak mohol vrátiť do normálu aj bez užívania liekov.
Pomôcť v tomto úsilí by mohol aj doplnok výživy s obsahom oleuropeínu, veľmi účinej látky, ktorá sa získava ako extrakt z listov olivovníka. V nich sa totiž tento silný prírodný antioxidant nachádza v najsilnejšej koncentrácii. Antioxidačné účinky oleuropeínu sú o 400 % vyššie ako v prípade vitamínu C a nielenže posilňuje imunitný systém, ale dokáže aj znižovať hladinu tzv. zlého cholesterolu a udržiavať optimálny krvný tlak.
