Táto stránka využíva cookies pre vaše lepšie prechádzanie webovej stránky. Tým, že na stránkach zotrváte, súhlasíte s ich používaním. Viac zistíte tu.

Název

Dostupnost

Cena

V košíku máte za €.

Vybíráme pro vás

Produkt
Produkt
Produkt

Bioderma 2+1

Volajte 0221 201 380

HEPARIN LÉČIVA sol inj 1x5 ml

HEPARIN LÉČIVA sol inj 1x5 ml

Informácie len pre odborníkov v zdravotníctve.

Popis tovaru HEPARIN LÉČIVA sol inj 1x5 ml

Čítajte pozorne príbalovú informáciu.

Kód výrobku: 115642
Kód SUKL: 0091915
Príloha č.3 k notifikácii zmeny v registrácii ev.č.2009/05859



Písomná informácia pre používateľov
Informácia o použití, čítajte pozorne!

HEPARIN LÉČIVA
(heparinum natricum)
injekčný roztok

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Zentiva k.s., Praha, Česká republika

Zloženie lieku
Liečivo: heparinum natricum (sodná soľ heparínu) 5 000 IU v 1 ml injekčného roztoku
Pomocné látky: metylparabén, voda na injekciu

Farmakoterapeutická skupina
Antikoagulans

Charakteristika
Heparín, prirodzená látka znižujúca krvnú zrážavosť, je heterogénna zmes sulfónovaných mukopolysacharidov. Je produkovaný žírnymi bunkami v tkanivách cicavcov, pôsobi antikoagulačne in vivo a in vitro. Biologická aktivita heparínu je podmienená prítomnosťou plazmatického antitrombínu III. Ten inhibuje proteolytické pôsobenie aktivovaných faktorov zrážania, predovšetkým trombínu a aktivovaného faktoru Xa tým, že s nimi tvorí stabilné ekvimolárne komplexy. Heparín ich tvorbu asi 1000-krát urýchľuje. Pôsobením heparínu sa blokuje viac stupňov koagulačného procesu a zabraňuje sa premene fibrinogénu na fibrín. Heparín takisto ovplyvňuje funkciu krvných doštičiek a pôsobí antilipemicky - urýchľuje vyčírenie postprandiálnej lipémie uvoľňovaním lipoproteínovej lipázy z tkanív.
Heparín nemá fibrinolytickú aktivitu.

Farmakokinetické vlastnosti
Heparín účinkuje okamžite po intravenóznom podaní, po subkutánnej aplikácii za 20 až 60 minút s veľkou interindividuálnou variabilitou, viaže sa rozsiahlo na plazmatické bielkoviny. Biologický polčas je po intravenóznom podaní približne 1 hodina, po subkutánnom podaní približne 2 hodiny. Je nepatrne predĺžený pri poruche renálnych funkcií, skrátený pri pľúcnej embolizácii a môže sa znížiť alebo zvýšiť u pečeňových lézií. Heparín je vychytávaný RES.
Heparín neprestupuje cez placentárnu bariéru a nevylučuje sa do materského mlieka.

Indikácie
Profylaxia a terapia všetkých foriem trombóz a tromboembólií akejkoľvek lokalizácie v žilovom a tepnovom systéme, predovšetkým hlbokej trombózy žíl, embolizácia pľúc, začatie antikoagulačnej liečby pred aplikáciou perorálnych antikoagulancií, pri niektorých formách diseminovanej intravaskulárnej koagulopatie, kde riziko krvácania je relatívne menšie v porovnaní s priaznivým vplyvom na tvorbu mikrotrombov, niektoré formy infarktu myokardu (napr. prevencia systémovej embolizácie pri veľkých predných transmurálnych infarktoch s poruchou rytmu), prevencia nestabilnej anginy pectoris, iktu (opakované trombózy) a tranzietneho ischemického ataku, prevencia zrážania krvi počas dialýzy a iných zákrokov s extrakorporálnym obehom, bypass koronárnych artérií, perkutánna transluminálna koronárna angioplastika, doplnok k trombolytickej terapii na zabránenie reoklúzie otvorených ciev, m. Kawasaki, príprava vzoriek nezrážavej krvi na laboratórne a transfúzne účely.
Liek sa môže použiť aj na liečbu detí.

Kontraindikácie
Známa precitlivenosť na heparín alebo na metylparabén, stavy s aktívnym krvácaním, trombocytopénia, purpura, krvácanie alebo predpokladané riziko krvácania u pacientov s hemofíliou, subakútnou bakteriálnou endokarditídou, žalúdkovým alebo dvanástnikovým vredom, pažerákovými varixami, pri cerebrovaskulárnych poruchách pri ťažkej hypertenzii,
pri stavoch s ťažkým poškodením pečene alebo obličiek, u pacientov s recentným chirurgickým zákrokom v lokalizácii, kde je zvýšené riziko krvácania (napr. počas a po operácii mozgu, chrbtice a očí), pri lumbálnej punkcii a regionálnej blokáde anestetikom, ďalej pri aktívnej TBC, pri hroziacom potrate a pri karcinóme, ak je zdrojom krvácania.
Použitie počas tehotenstva a pri dojčení
Napriek tomu, že heparín neprestupuje cez placentu, má sa u tehotných podávať iba v jasne indikovaných prípadoch a pri mimoriadne starostlivom monitorovaní pacientky; tu je heparín vhodnejší ako perorálne antikoagulanciá, ktoré môžu spôsobiť malformáciu plodu. Pri podaní heparínu v tehotenstve sa zvyšuje riziko spontánneho potratu, predčasného pôrodu alebo pôrodu mŕtveho plodu.
Počas liečby heparínom je dojčenie možné.

Nežiaduce účinky
Predovšetkým pri vyššom dávkovaní a dlhšie trvajúcom podávaní môže dôjsť ku krvácaniu, mikroskopickému aj manifestnému. Okrem krvácania z miestnych lézií (vredy, nádory, čerstvé rany) môže nastať aj krvácanie slizničné, kožné, do seróznych dutín, do retroperitonea, do nadobličiek a mozgu. Ku krvácaniu sú osobitne náchylní pacienti s obličkovou nedostatočnosťou. Pri nadmernom antikoagulačnom účinku sa heparín ihneď vysadí. Rozsiahlejšie krvácanie do vnútorných orgánov vyžaduje podanie antidota protamínsulfátu, ktorý viaže heparín. Dávka závisí od množstva heparínu, ktoré je nutné neutralizovať, závisí teda od doby, ktorá uplynula od podania heparínu v závislosti od biologického polčasu (pri i.v. podaní približne 1 hodina). Odporúča sa titrácia podľa stanovenia zrážavosti pacientovej krvi. Pretože sa heparín nepretržite vylučuje, dávka protamínsulfátu sa musí redukovať, ak uplynulo viac ako 15 minút po podaní heparínu. V jednotlivej dávke protamínsulfátu sa nemá podať viac ako 50 mg, ak sú potrebné ďalšie dávky, pacient sa musí starostlivo monitorovať. Na neutralizáciu sa podáva 1 mg protamínsulfátu na 100 IU heparínu. Rýchlosť infúzie nemá prekročiť 50 mg na každých 10 minút podávania. Je nutné vyhnúť sa nadmernej dávke protamínsulfátu, ktorá má tiež antikoagulačný účinok.
Môže dôjsť k miestnej tkanivovej reakcii v mieste aplikácie (ojedinele až k odumretiu tkaniva).
Zriedkavo sa po podaní heparínu pozoroval vzostup teploty. Môžu sa objaviť bolesti hlavy, nevoľnosť, vracanie, bolesti kĺbov, zvýšený krvný tlak a zvýšený počet určitého typu bielych krviniek v krvi (eozinofilov). Môže dôjsť k zvýšeniu krvného tlaku a zvýšeniu hladiny pečeňových enzýmov (transamináz), voľných mastných kyselín, tyroxínu (hormónu štítnej žľazy) a draslíka v krvi.

Zriedkavejšie sa môže vyskytnúť trombocytopénia. U všetkých pacientov liečených heparínom dlhšie ako niekoľko dní je potrebné monitorovať počet trombocytov (najlepšie denne). Ak vznikne trombocytopénia, je nutné heparín vysadiť. Trombocytopénia je dôsledkom buď priameho pôsobenia heparínu alebo imunopatologického mechanizmu. V typickom prípade vznikne táto trombocytopénia 5. alebo neskorší deň podávania heparínu. U pacientov postihnutých týmto syndrómom sa paradoxne vyvíjajú trombotické komplikácie, tzv. syndróm bieleho trombu, ktoré sú najpravdepodobnejšie vyvolané in vivo prebiehajúcou aktiváciou doštičiek. Tromboembolické ochorenie, o ktorom sa môže usudzovať, že bolo spôsobené heparínom, sa má liečiť vysadením heparínu, a pokiaľ je to klinicky oprávnené, aj podávaním perorálnych antikoagulancií, fibrinolytík či antiagregačných látok. Ďalej sa môžu vyskytnúť prechodné alergické reakcie, pri dlhodobom podávaní osteoporóza so spontánnymi fraktúrami ako následok kolagenolýzy, ďalej vypadávanie vlasov.

Interakcie
Účinok heparínu zosilňujú perorálne antikoagulanciá a látky ovplyvňujúce agregáciu krvných doštičiek ako kyselina acetylsalicylová, fenylbutazón, ibuprofén, indometacín, dipyridamol. Ostatné lieky ovplyvňujúce hemokoaguláciu ako je dextrán, trombolytické enzýmy, napr. streptokináza, vysoké dávky penicilínov a niektorých cefalosporínov, niektoré kontrastné látky a asparagináza takisto zvyšujú riziko krvácania. V laboratórnych testoch môže dôjsť k prechodnému zvýšeniu sérových aminotransferáz. Výsledky kontroly terapie perorálnymi antikoagulanciami sa môžu tiež modifikovať pôsobením heparínu na protrombín.
Môže dôjsť k falošne zníženým, hodnotám cholesterolu, zvýšenej koncentrácii glukózy a nesprávnym výsledkom brómsulfoftaleínového testu.

Dávkovanie a spôsob podávania
Heparin Léčiva injekčný roztok sa aplikuje subkutánne a intravenózne. Intramuskulárne podanie sa neodporúča kvôli možnosti vzniku hematómu. Ani iné liečiva sa u heparinizovaných pacientov nemajú podávať vo forme intramuskulárnych injekcií.

Subkutánna aplikácia sa používa najmä v prevencii:
Prevencia tromboembolických chorôb: podáva sa s.c. v dávke 2 až 3-krát 5000 IU denne bez laboratórnych kontrol. Účinok sa tu sleduje klinicky, event. je možné pozorovať zlepšenie orgánovej perfúzie (zvýšenie diurézy, zvýšenie pO2 a pod.). U pacientov s vyšším rizikom trombózy sa však aj pri preventívnom podávaní odporúčajú kontroly aPTT s prípadnou úpravou dávky tak, aby sa jeho hodnota pohybovala v rozmedzí 1,2 - 1,3 kontrol.
Pri liečbe akútnej trombózy sa pri subkutánnom podaní heparínu riadi dávkovanie v závislosti od veľkosti aPTT odobraného v prostriedku intervalu medzi injekciami tak, aby sa pohyboval v rozmedzí 1,5 - 2,5 kontrol.
Pri začatí liečby tromboembolických chorôb spočíva štandardne používaný postup v podaní bolusu 5000 - 10 000 IU heparínu i.v. a v nasledovnej kontinuálnej infúzii cca 1000 IU/hodinu. Za najvhodnejšie sa považuje úvodné dávkovanie u dospelých a detí v závislosti od hmotnosti pacienta: 18 - 20 IU/kg telesnej hmotnosti za hodinu. Táto dávka sa potom upravuje smerom hore alebo dole podľa kontrol aPTT tak, aby sa ich hodnota pohybovala medzi 1,5 - 2,5 kontrol. Odbery krvi na aPTT sa spočiatku uskutočňujú v 6-hodinových intervaloch do doby dosiahnutia a stabilizácie uvedeného terapeutického rozmedzia. Ďalej sa kontroly aPTT naberajú 1 raz denne, pokiaľ sa nemení dávkovanie.
Prípadný prechod na perorálne antikoagulanciá by sa mal uskutočniť tak, aby nedošlo k prerušeniu účinnej antikoagulačnej liečby. Perorálny preparát sa preto podáva súbežne s heparínom a ten sa vysadzuje až po dosiahnutí terapeuticky účinných dávok perorálneho antikoagulancia (vyžaduje zvyčajne 2 - 4 dni súčasného podávania).
Cievna chirurgia: Odporúča sa intravenózna kvapôčková infúzia 20 000 IU heparínu na 1000 ml infúzneho roztoku rýchlosťou 15 - 25 kvapiek za minútu.
Hemodialýza: Pri celkovej heparinizácii sa aplikuje na začiatku 10 000 IU i.v. a 3 000 - 5 000 IU i.v. podľa kontroly zrážavosti v prostriedku výkonu. Môže sa podávať aj kontinuálna infúzia 20 000 IU/100 ml infúzneho roztoku. U starších osôb je vhodné dávky heparínu redukovať.

Osobitné upozornenia
Heparin Léčiva injekcie sa riedia len fyziologickým roztokom alebo 5 % glukózou. Roztoky heparínu vo fyziologickom roztoku a v 5 % glukóze sú stabilné počas 24 hodín. Heparín je inkompatibilný s hydrokortizónom, streptomycínom, cefaloridínom, tetracyklínom, prometazínom, chlórpromazínom. Pretože je heparín živočíšneho pôvodu, podáva sa opatrne u alergikov, tu sa odporúča testovanie dávky.
U pacientov s diabetom či renálnou insuficienciou liečených heparínom môže dôjsť k hypoaldosteronizmu, odporúča sa preto počas liečby vykonávať častejšie kontroly kaliémie.

Predávkovanie:
Krvácavé komplikácie môžu byť aj pri správnom dávkovaní, ich liečba je uvedená v odseku Nežiaduce účinky.

Varovanie
Liek sa nesmie používať po uplynutí času použiteľnosti vyznačeného na obale.
Liek sa môže používať po dobu 28 dní po odbere prvej dávky. Po ukončení tohto obdobia by mal byť nepoužitý materiál znehodnotený.

Balenie
1 fľaška po 10 ml (50 000 IU) alebo 1 fľaška po 5 ml (25 000 IU)

Uchovávanie
V suchu, pri teplote 10 - 25 °C, chrániť pred svetlom.
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí!

Dátum poslednej revízie
Jún 2009

Diskusia k tovaru HEPARIN LÉČIVA sol inj 1x5 ml

Nadpis:
Príspevok:
Vkladať diskusné príspevky môžu iba prihlásení zákazníci.
Ak ste registrovaný, prihláste sa. Zaregistrovať sa môžete tu.
Produkt bol pridaný do Váąho nákupného koąíka.
ukáza? koąík