Žltačka

Kedy vzniká žltačka

Žlčové farbivo (Bilirubín) vzniká z červeného krvného farbiva hemoglobínu po rozpade červenej krvinky (tá žije v priemere 120 dní) a uvoľnení železa. Bilirubín je v určitom množstve prítomný v krvi a s ním sa dostáva do pečene, kde je pozmenený a v tzv. konjugovanej forme vylúčený spolu so žlčovými kyselinami a cholesterolom do žlče. V čreve, najmä v hrubom čreve (tračníka), sa bilirubín ďalej premieňa a dáva stolici hnedú farbu.

Ak koncentrácia bilirubínu v krvi prestúpi určitú hodnotu, preniká do kože, slizníc a očných bielok a spôsobuje zožltnutie rôznych odtieňov a intenzity.

Ako vzniká žltačka

Žltačka vzniká tromi spôsobmi:

1. Hemolytický ikterus. Množstvo bilirubínu stúpne natoľko, že ho pečeň nestíha dostatočne rýchlo premieňať (konjugát). K tejto situácii dochádza pravidelne hneď po narodení, pretože plod potrebuje pred narodením podstatne viac červených krviniek ako potom, čo začne dýchať. Táto žltačka novorodencov je prechodná a vo väčšine prípadov sama zmizne. Rovnakým mechanizmom vzniká prechodný ikterus u ľudí s hemolytickým typom chudokrvnosti (viď anémia).
2. Hepatotoxický ikterus. Pečeň nie je schopná spracovať normálne množstvo bilirubínu a už spracovaný bilirubín uniká z poškodených pečeňových buniek späť do krvi. Táto situácia nastáva, ak je pečeň poškodená zápalom, alkoholom, chemicky (napr. rozpúšťadlami) alebo nádorom. Ak sa podarí zlepšiť stav pečene, žltačka ustupuje, ak nie, ťažká žltačka sprevádza pečeňové zlyhanie.
3. Obštrukčný ikterus. Najčastejšou príčinou zožltnutia je nepriechodnosť (obštrukcia) žlčových ciest. Prekážkou býva kameň, ktorý sa do žlčových ciest dostane zo žlčníka, niekedy tiež nádor (napr. pankreasu), ktorý stlačí žlčovod zvonku, zriedkavo ide o nádor rastúci priamo v žlčových cestách.

Najznámejšie typy žltačiek

Hepatitída typu A

Dostáva sa do organizmu ústami. Zdrojom vírusu môžu byť znečistené potraviny, kontaminovaná voda, ruky či priamy kontakt s nakazeným. Hovorí sa jej tiež choroba špinavých rúk. Vírus je prítomný v stolici, slinách, sekréte z nosohltana a moči už počas inkubačnej doby, teda ešte pred prejavením príznakov. Vírus vydrží v suchom prostredí a vode približne 30 dní. Var ho ničí až za 5 minút, UV žiarenie za 60 sekúnd. Vo väčšine prípadov tento typ nespôsobuje závažné zdravotné komplikácie, ani vážne následky. Proti hepatitíde A je možné sa nechať očkovať.

Hepatitída B​

Je závažnejšia než hepatitída A. Prenáša sa telesnými tekutinami – krvou, slinami, pošvovým sekrétom, spermiami. V kvapke zaschnutej krvi prežíva aj niekoľko týždňov. Pri 90 °C dochádza k zničeniu vírusu až za 20 minút. Niektorí chronicky chorí sú nákazliví po celý život.

V ČR sa proti tomuto typu žltačky povinne očkuje (Hexavakcína).

Hepatitída C

Je najzávažnejším typom žltačky. Najčastejšie je toto ochorenie u užívateľov drog. Rizikovými skupinami sú tiež osoby s tetovaním alebo piercingom, zdravotnícky personál a osoby, ktoré často striedajú sexuálnych partnerov. Môže prebiehať dlhý čas skryto a prenáša sa predovšetkým krvou (možný je prenos i pohlavným stykom). Až u 90 % nakazených ide o chronickú infekciu, kedy sa na ochorenie príde len náhodou pri špeciálnych krvných testoch. Bežný rozbor krvi žltačku typu C neodhalí. Ak ju neliečime, môže skončiť až cirhózou alebo rakovinou pečene. Očkovanie proti nej zatiaľ neexistuje.

Novorodenecká žltačka

Je najčastejším ochorením novorodencov. Nie je infekčná. Najčastejšie sa stretávame s tzv. fyziologickou žltačkou novorodencov. Tá sa prejavuje cca 2. deň po pôrode. Maximálnych hodnôt dosahuje približne 3. – 5. deň po pôrode a potom hodnoty samovoľne klesajú (do cca 2. – 3. mesiaca). Príčinou je rozpad veľkého množstva červených krviniek. Plod máva zhruba 8.109 červených krviniek v 1 ml krvi, dospelý človek iba 5.109. Novorodenecká pečeň nie je ešte zrelá a plne funkčná, preto nedokáže spracovať tak veľké množstvo bilirubínu (odpadový produkt po zániku červených krviniek).

Fyziologická novorodenecká žltačka nepotrebuje liečbu. Odporúča sa iba neobmedzovať dojčenie a vystavovať dojčatá čo najviac dennému svetlu (nie na priame slnko) – svetlo urýchľuje rozpad bilirubínu na látky rozpustné vo vode a tým aj rýchlejšie vylúčenie močom. Pri závažnejších formách sa používa fototerapia.

Inkubačná doba vírusových žltačiek

Od nákazy do prejavenia príznakov

• hepatitídy A môže ubehnúť 15 – 50 dní,
• u hepatitídy B dokonca 1 – 6 mesiacov,
• u hepatitídy C sa dlhý čas nemusia prejaviť žiadne príznaky a chorý vôbec netuší, že má hepatitídu typu C. Chorý býva infekčný už predtým, než sa príznaky prejavia. Po vyliečení vírusovej žltačky zostáva vo väčšine prípadov doživotná imunita.

Príznaky žltačky

Žltačka sa prejavuje

• zožltnutím kože, očného bielka, slizníc a ďalších tkanív,
• ďalšími prejavmi môžu byť únava, svalové bolesti, teploty, nechutenstvo, bolesti brucha, hnačky či zvracanie.

Ďalšie príznaky:

• U hepatitídy B sa môžu objaviť príznaky podobné chrípke a tmavý moč.
• U hepatitídy C sa nemusia žiadne príznaky objaviť dlhý čas. Neskôr sa pridáva svrbenie kože a bolesť pečene (napravo pod rebrami).

Čo robiť pri žltačke a po nej

• Pri hepatitíde je dôležité sa vyhnúť nadmernému príjmu vitamínu A, ktorý by mohol chorej pečeni ešte viac uškodiť.
• Svoju liečbu musíte podporiť aj pečeňovou diétou.
• Pri a po prekonaní žltačky je striktný zákaz alkoholu. Alkoholu sa vyhýbajte ideálne aspoň pol roka po prekonaní choroby.
• Jedzte pravidelne v menších dávkach, aspoň 5x denne
• Znížte množstvo tukov v strave, predovšetkým tých živočíšnych
• Jezte pestrú a vyváženú stravu s dostatkom zeleniny a ovocia – 4 – 5 porcií denne
• Bielkoviny sú najideálnejšie mliečne alebo z bieleho mäsa a rýb
• Vyhýbajte sa vyprážaným, príliš tučným a ostrým jedlám, mastným polotovarom a údeninám
• Vyhýbajte sa jedlám, ktoré vám spôsobujú ťažkosti (nadúvanie a iné tráviace ťažkosti)
• Na úpravu jedál sa odporúča varenie a dusenie
• Dodržujte pitný režim – vhodná je čistá voda, bylinné a ovocné čaje, riedené ovocné šťavy