HANUS RUŽOVÁ VODA 100ML

Čo je ružová voda a jej dnešné využitie

Ružová voda je vodný destilát (hydrolát) z čerstvých lupeňov ruže damascénskej. Obsahuje prchavé a vonné látky z ruží, ktoré sú rozpustné vo vode. Pre svoje výrazné antibakteriálne účinky sa ružová voda nemusí stabilizovať žiadnymi konzervačnými látkami, napriek tomu, že je to čistý vodný roztok bez alkoholu. Ružová voda je excelentná hypoalergénna pleťová voda s čistiacim a tonizujúcim účinkom na všetky typy pleti. Udržiava pH pokožky, stimuluje regeneračné procesy, má protizápalové účinky pri akné a nadmernom slnení. Zachováva hladkú a elastickú pokožku. Jej upokojujúce vlastnosti sú využiteľné aj pri očných kúpeľoch na "unavené oči" a ochabnuté viečka. Je vhodná i na kozmetickú masáž pleti.

Ako sa vyrábala ružová voda

Ružová voda sa vyrábala v jednoduchých destilačných nádobách zvaných alembik (v oblasti dnešného Bulharska sa im hovorilo ďulpana). Išlo o kuželovitú medenú nádobu, zahrievanú na ohnisku. Priemer dna nádoby bol asi 80 cm, horný zúžený priemer asi 20 cm. Na túto časť nádoby sa nasadzovala medená destilačná hlava, ktorá zachytávala paru vznikajúcu v nádobe a viedla ju cez sklonenú zužujúcu sa rúrku do inej malej zbernej nádoby zachytávajúcej vzniknutý destilát- ružovú vodu. Asi 12 kg čerstvých kvetných lupienkov trhaných medzi 5 až 11 hodinou ráno sa vložilo do alembiku a zalialo 40 l vody. Na alembik sa nasadila destilačná hlava, spoje sa utesnili blatom a pomocou ohniska sa obsah nádoby zahrieval. Para z vriacej vody spolu s prchavými látkami z ruží stúpala do destilačnej hlavy a odtiaľ rúrkou cez sud s vodou, kde kondenzovala a už ako ružová voda kvapkala do zbernej nádoby. Na hladine ružovej vody plávalo veľmi malé množstvo "surovej" ružovej silice nazývanej attar, ktorá sa zberala so špeciálnou lyžicou. Mala jemnú ružovú vônu, tmavú farbu a pretože obsahovala voskovité stearoptény tuhla už pri izbovej teplote. Všetky ostatné liečebne i vônou vzácne látky ostali rozpustené v asi 12 litroch získanej ružovej vody. Vyše 11 storočí sa ružová voda používala ako hlavný produkt destilácie a i keď sa produkovalo iba minimálne množstvo attaru, nebola potreba meniť technológiu. Obrat nastal, keď Európu opantala móda parfumov a neustále sa zvyšoval dopyt po attare. I pri zvýšenej produkcii ho bolo málo a ružovej vody nadbytok. A tak sa v oblasti Kazanlâku niekto rozhodol predestilovať ružovú vodu v zariadení na výrobu domácej rakije. Destiláciou vznikla tzv. "vodná" ružová silica, obsahujúca látky, ktoré chýbali v attare a boli doposiaľ rozptýlené v ružovej vode (najmä fenyletylalkohol). Okamihom nápadu vzájomne zmiešavať vodnú silicu a attar vzniklo preslávené Bulharské ružové Otto (názov pre ružovú silicu vyrábanú zmiešaním vodnej a surovej silice-attaru). To bol koniec používania ružovej vody v Európe, ktorú si svojou prekrásnou plnou vôňou podmanilo ružové Otto a na jeho výrobu sa spotrebúvala všetka ružová voda.

Kedy a kde sa začala vyrábať ružová voda

Ruža lákala k používaniu od nepamäti. V najstarších dobách sa jednoduchým namáčaním ružových lupienkov v olivovom oleji získaval tzv. ružový olej (nie ružová silica). Približne v 1. st. bolo už pestovanie ruže ako kultúrnej rastliny úplne bežné (nielen v oblasti jej domoviny Perzkého Käshänu, ale celom stredomorí). Niektorí autori sa snažia do tohto obdobia zasadiť už aj výrobu surovej ružovej silice attar a ružovej vody. Hovoria o jednoduchom zahrievaní lupeňov vo vode a následnom zbieraní attaru z vodnej hladiny. Je pravdepodobné, že tu ide o mystifikáciu v historickej i technickej rovine a reálne došlo k výrobe ružovej vody a silice až koncom 7. st. v Perzii metódou destilácie. Nastáva zlaté obdobie používania ružovej vody, trvajúce niekoľko storočí. V 9. st. je surová ružová silica bežne vyrábaná a ružová voda sa stáva v arabských krajinách všeobecne používanou. V 14. st. po páde Byzancie sa spolu s tureckou expanziou dostáva pestovanie ruže do oblasti dnešného Bulharska. Tu na južných svahoch hôr v oblasti Kazanlaku a Karlova vzniká dnes už slávne Ružové Údolie. Krajinu zapĺňajú políčka s ružami a na miestach s tečúcou vodou sa stavajú ružové destilérky - ďulapany. K vzniku "ružového priemyslu" chýba však práve onen malý krôčik. Ružovej vody je dostatok, attaru, po ktorom je v Európe taký veľký dopyt, málo. V tomto čase, na konci 18.st. sa uplatňujú niektoré technické vylepšenia, ale najmä sa objavuje metóda redestilácie ružovej vody. V tomto okamihu začína sláva ružovej vody v Európe upadať a tovarom číslo 1 sa stáva jedinečné Bulharské ružové Otto. Má neobmedzenú trvanlivosť a prepravné náklady sú podstatne nižšie ako prevoz ružovej vody.